Tornanti, kľukatenky

DAY 05
--prejdené 282,3km

07:51 niekde pri Cavriana (957,4km)

Bol som dosť blízko ľudských obydlí a vždy keď som počul hlasy, som tŕpol či ma nedojde niekto zlikvidovať - liqud tekutý vonku do mokroty, v lepšom prípade vynadá a vyženie a v tom horšom prípade na mňa zavolajú žandárov.

pokrový face, hidden emotion

Zobudil som na to, že mi bolo zima. Mal som možnosť vymeniť ponožky za čisté. Stalo sa, príjemná zmena.
Predstava, že sa dnes zobudím do slnečného dňa bola cudzia ako predstava, že všetko mokré i vlhké zbalím, vysadnem na Čopraňu a pôjdem ďalej.

mokré a mokré a mokré

Ešte som bol v stane a zreteľne som rozoznal zvuky bežca a neskôr cyklistu. Mesto sa prebúdzalo. Švihal som lebo už som bol videný. Všetko bolo beznádejne zúfalo mokré. V sáčkoch, do ktorých som balil karimatky stála voda. Ťažko si predstaviť moju náladu pri pohľade na mokré veci.

mokrosť verzus moja vytrvalosť

Ku koncu balenia som počul aj hlasy tak som sa rýchlo spustil motorkou bez motora dole na hlavnú cestu, tam štartol, našťastie na prvý krát, a vypadol som. Chcel som splynúť s premávkou.




tesne pred odchodom

Takto so mnou vybabralo Taliansko, že dík, tak určiteeee. Bolo zamračené, mne bolo zima a tiež som bol zamračený. Zamračené bolo všetko a Stanko premočený, dobre že nie pomočený.

10:14 Parkovisko Solferino (972,5km)

Vykuklo slnko. Vážil som si to a urýchlene som dal znamenie o zmene smeru jazdy, zišiel na parkovisko pri továrni, kde som zastavil.outdorový vešiak Mal som ho celé pre seba, lebo nedeľa. Výhoda industriálnej štvrte.

Využil som aj možnosti plotu, kde som zavesil čo sa dalo. Takzvaný univerzálny outdorový vešiak.

pohľad na sušiareň parkoviskovú

Asfalt bol rozohriaty a ja som neváhal ani sekundu. Stálo mi to za to debatožinovať motorku. Rozložil som všetko čo mi napadlo a čo bolo vlhké. Takže takmer všetko, miesta bolo dosť.




radostne skladám suchého Stanka

ľudia idúci okolo

Ľudia chodili okolo, čo venčili psy, neviem odkiaľ a kam, bol som na okraji mesta v paži. Pristavovali sa, zdravili a ukazovali palec hore - lajkovali ma. A niektorý ma aj komentovali. Dobre že ma nemal nikto chuť postnúť na wall.

Jeden manželský pár v rokoch, so psom sa pristavil na pokec. "Čao" Ja som im povedal: "don't speak italiano". Niečo hovoril ten milí pán. Mi napadlo: ukázal som na seba: "don't speak italiano" a ukázal som na neho: "don't speak english" zasmiali sa. Rukami nohami som im vysvetlil, že idem do Španielska, na čo sa ma pýtali s jedným prstom: "uno? solo?" Odpovedal som im, že som sólo, "sólo rider". Lajkli ma. Pani ešte ukazovala na vlajky. Povedal som jej že "Slovakia", prikývla akoby rozumela, rozlúčili sa a nechali ma ďalej sušiť veci.

K tomu na vylepšenie nálady som si rozbalil čokoládu od Desanky. Rozhodne nemala defaultné továrenské nastavenie, ale skôr custom user. Zato chuť ostala defaultná.

čokomadžganica

K tomu si treba predstaviť ako behám bosí po parkovisku a rozkladám veci, naháňam odfúknuté sáčky a iné spojitosti.

bosí na asfalte, teplučké

Keď slnko stratilo intenzitu, začal som všetko suché zase batožinovať na Čopraňu.

batožinujem, v pozadí továreň

Jazda bola príjemnejšia zo suchými vecami. Slnko zohrialo cestu takže sa mi išlo lepšie. Batoh za chrbtom mi už neraz slúžil ako opierka. Ale aj tak, po piatich dňoch na motorke sa nesťažujem na bolesť chrbtovej kosti, nemusí bolieť aby som vedel že ju mám. Musím si zatlapkať na kožené sedadlo, že zatiaľ nebolí. Čopraňa je pohodlná.

takto vyzerali cesty väčšinou

Okomentoval by som ešte k semaforom. Svetlá sú tak slabo vyditeľné, hlavne zelená, že niekedy ani neviem či je v prevádzke. Takže sledujem aj značky pod nimi na ktoré je viac spoľah. Zajdené, zaoxidované, zaprášené, staré, semafory, toto by mali zlepšiť. Inak sa mi tu páči.

napríklad tu vidno asi ako vyzerajú semafory

Veľké plus dávam bilboardom. Je ich málo, iba sem tam sa nejaký mihne a sú malé. Môžu mať odhadom štvrtinovú veľkosť ako slovenský štandard. Žiadne útoky pútačou, čo by odvádzali pozornosť od jazdy.

maličký bilboard

V takmer každej dedine, a pred začiatkom upozorňuje ceduľa na elektronické meranie velocity. Čiže radar. Sú to oranžové krabice alebo modré, ktoré majú optický senzor a fotoaparát. Domáci majú v paži ako som si všimol, čiže asi nefungujú, ale ja dodržujem ako slušný vodič.

taliansky stacionárny radar

V mestách ale aj medzi dedinami jazdí veľa agresívnych skútrov najrôznejšej kubatúri. Od prdítok po riadne dunivé stroje. Avšak všetko je dvojtaktné, to som zistil podľa vône z výfukov, ktorá ma zakaždým ovanula a farby dymu ktorý po nich zostával.

rôznorodé scootraňe, ale moja je  jediná

Mobil bol už piaty deň non-stop na nabíjačke z Čopraňe. Nakoľko už jeden štrajk bol, čakám ďalšie. Ak to takto budem ťahať mesiac, baterku budem môcť po návrate zahodiť ak to do vtedy prežije..

Na cestách sa tu jazdí prevažne 70km/h hlavne kvôli kolajám od kamiónov a výmrvom. Miestami je dovolená aj 90km/h ale taká cesta je úplne nová alebo nedávna a totálne smooth.

smooth cesta, na ktorej som spokojne valil

Pre mesto je predpísaná 50km/h ktorú však dodržujem asi iba ja, ostatný chodia 60km/h a predbiehajú ma. A to mám Čopraňu, nie babetu. Niektoré ulice sú však ťažko prejazdné, 30km/h, pre chodcov, ktorý sa vrhajú kade tade, prechody kde všetci ohľaduplne zastavujú keď sa niekto iba priblíži k prechodu.

v meste treba opatrne na spätné zrkadlá

úzke a tažko prechodné uličky

Väčšinou idem mimo mesta 60km/h otáčky 4500 ot/min, motor pradie, ja sa veziem a kochám sa obtekajúcou krajinou.

pobrežie mesta Genoa

Neskutočne veľa kruhových objazdov, a to sa všetci sťažujú v Bratislave na BoryMall, a vravia že "krajina kruhových objazdov".

Na niektorých je iba tráva, niekde jedna bonsaj, fontána, väčšia plastová kuželka...fantázii a možnostiam rozhodne medze nekladú. Videl som aj taký malý že to bolo ako poklop od kanálu s príslušný rádiusom. Keby pri ňom nebola značka tak ho prejdem rovno ako križovatku.

Tu v meste je ojedinele semafor, všetko prerobili na roundabout. Pár krát som využil ich skrytý potenciál a točil sa dokola lebo nebolo zjavné čo chcela po mne GPS. Výsledok bol taký, že ja som krúžil a ona prepočítavala - nepomohol som si ani jej. Musel som vyjsť kruhový objazd aby mi povedala, že idem zle.

Počas dlhočizných úsekov medzi poľami sa zamýšľam. Všimol som si súvis ŠPZ. Princíp majú rovnaký ako u nás. Prvé dve písmená sú mesto, potom tri čísla a dve písmená. Sranda.

zamyslite sa aj vy nad niečím a napíšte do komentáru, že čo to bolo

Prechádzal som cez mesto Cremona. Navigácia ma perfektne viedla. Išiel som cez most, ktorý mi pripomínal Starý Most cez Dunaj v Bratislave. Kúsok za mestom, len čo som sa vymotal začalo kvapkať. Nezastavil by som, nebyť možnosti a farba mraku bola búrkoidná.

pohľad počas jazdy na duplikát starého mosta

búrka, mračno mračivé

13:05 IP(1038,6km)

Začalo pršať tak som sa ukryl na pumpe IP (asi ípéčka) pri Caorso. Pumpa bola v móde offline teda len platba samoobslužne kartou, predajňa bola zavretá. Avšak mala niečo čo ma potešilo.

free wifi aj pri zavretom stave

Zavesil som blog z tejto IP-čky, a vyhol sa tak búrkovej preháňke. Dobrá pumpajzňa, itečkárom by sa páčila.

Semafory sú teda fóry, tak slabo svietia že aj v praveku keď namiesto žiaroviek boli kamene ofarbené na zeleno, oranžovo a červeno boli lepšie vidieť než tieto v Talianku. A stále som neprišiel na to, prečo vynechávajú pri naskočení zelenej, oranžovú.

Vinice sa prestriedvali s marhuľovými a broskyňovými sadmi. Videl som aj plody. Zaujímavé bolo, že medzi každou broskyňou rástol kvitnúci cesnak. Tú pointu som nepochopil, buď využili miesto alebo to bolo proti škodcom.

V diaľke som uvidel kopce. Niečo ako Devínska Kobila, alebo Karpaty. Nič extra vysoké. Viedlo ma to k nim. Začal som stúpať a skôr či neskôr som sa zase chystal upravovať hodnotu karbaňe. Nevedel som ale že tá pahorkatina bude trvať zvyšok dňa.

hadiaca sa cesta a kopce v dialke

Cesta sa hadila v úbočí doliny a miestami sa zosúvala, mala mohutné praskliny až som mal desivý pohľad. A k tomu ešte bola tesne po daždi. Keď som cítil, že Čopraňa nevládze ísť už ani 60km/h. Vedel som že musím odstaviť. Bolo to tam samé tornati - zákruty.

15:59 Cintorín (1094,6km)

Po ľavej strane som uvidel romantický cintorín. Na poslednú chvíľu, lastminute, ako sa vraví som stihol pribrzdiť a odbočiť.

panoramatický záber na cintorín

Odstavil som pod ozrutnými tujami. Také staré som ešte nevidel. Kmene mali skrútené ako hrubé vrtáky.

prastaré tuje, hepy brzdej tujú, určite mali aspoň sto rokov

Išiel som sa pozrieť na cintorín vo svahu nado mnou. Stálo to za to. Teda toto bol jeden z cintorínov, kde stačí ľahnúť a zomrieť. Pokojné a tiché miesto.

cintorín z vrchu, proste bol pekný od všade, aj spod zeme

V tichu som sa modlil a ďakoval Bohu za blízkych aj za tých ktorí nás už predišli do večnosti. Bol som rád, že cestujem a vidím novú krajiny každý centimeter jazdy.

som rád, že motorku môžem nejako spravovať

Nastavil som otáčky voľnobehu zo žalostných 1100 na 1900 aby som mal do kopca rezervu.

tuna je tuna fish foto

Dolapil ma hlad, a ztrestal som túňu s ťažko získaními žemľami zo včera. Po tuňáku sa zaprášilo ako keď bičom fliaska. Bolo v ňom viac hrášku, cibule a rajčinovej omajdy jak mäsa ale to bolo jedno, lebo za pár minút už v konzerve nebolo nič.

snímka inkognito rider, ale ne to som zase ja palo frajeris

Pripravil som sa na odchod. Teplota poklesla 19,8°C a čas pokročil.

Čas pokročil.

Cesta bola zasekaná do doliny na úbočí. Perfektné pohľady, výhľady. Bola kľukatejšia ako had. Zdobili ju staré kamenné domy na taliansky štýl.

zatáčka

Teplota klesla na 15°C. Bolo mi chladno a nebol to Čoproví komfort.

V závere cesty sa do kopcov zavŕtal pár alebo nepár tunelov, dolu kopcom, kde sa dalo konečne ísť aj 70km/h. Koľko ich bolo to neviem lebo som ich nepočítal, ale boli pekné.

19:11 Genoa (1185,9km)

Bolo väčšie ako som čakal. Videl som tam trolejbusy. Pred panelákmi parkovali skútre v radoch jeden vedľa druhého.

toto je tá parádna ulica

Mal som pocit, že som v predajni skútrov. Zopár ulíc z centra bolo neskutočne pekných. Jedna, ktorou som išiel sa zvažovala dolu, bola priama a po bokoch stáli staré vysoké aj 6 poschodové mestské domy jeden na druhom. Videl som more.

Bolo už skoro osem hodín a ja som bol v meste, ktoré bolo nekonečné. Toho som sa bál najviac aby som tam nezostal do zotmenia. Desilo ma, že by som tam nemal kde zakempiť a desivá bola aj hodina.
Mesto bolo dosť multikulti, videl som veľa Afričanou.

ulica, ktorá mi pripomínala cestu lz molecovej na dlhé diely

Kým som z neho vyšiel trvalo strašne dlho. ale okolie mesta nebolo vôbec kempflekoidné.

more moríčko, čie si?

Raz som zle odbočil, ale to nevadilo lebo som prvý krát na tomto road tripe mohol stáť pri mori. Vyfotil som sa a vrátil sa k bodu kde som mal odbočiť.

hightlight dnešného dňa, uzrel som more ale nemohol som do neho vkročiť

Navigáciu som prestavil tak aby ma viedla k zajtrajšiemu bodu, že hľadám kempflek po ceste. Odchádzal mi benzín k ryske empty. No ešte to, aby mi chcíplo v paži za mestom. Musel som natankovať na offline pumpe. Zistil som, že ani keditku z kariet na platbu, čo mám, nechcelo zobrať. Musel som použiť hotovosť. Z Blavy som zobral max 50€, lebo že som moderny a budem všade platiť kartami, ale opak sa ukazuje pravdivý.

tankovanie núdzovo na Totalerg (1223,7km)

cena benzínu 1,559€/1L
prejdená vzdialenosť ↓538,9km
upálené palivo ↓12,83L
konzumácia paliva 2,38L/100km

Nevýhoda bola, že som musel dať dopredu peniaze (dvacku) a vydalo mi to benzínu presne za dvacku. Takže som nemohol nabrať úplne plnú a hneval som sa, lebo mi to skreslilo výpočet spotreby.

Nabral som tam aj vodu z kohútika, ktorý bol na stene budovy. Dúfal som, že po prevarení sa stane pitná.

Ponaučenie: spoliehať na hotovosť a nie na platobné kartičky, lebo sa mi všetko môže zosunúť jak domec s karát

borovicová pahorkatino step, kde som kempil

Našiel som miesto asi o pol desiatej, ale to už som mohol zabudnúť na teplú večeru. Bol som celý nervný a besný, lebo som bol hladný a to miesto nebolo ani na 70% to, čo som hľadal. Motorka bola dosť blízko cesty, potenciálne mohla byť videná, noc vydrží lebo som ju skúšal tak aby bola mimo záber svetiel áut v oboch smeroch. Našiel som takzvaný mŕtvy bod. To znamenalo, že so svitaním musím ísť het.

aj takto sa niekde kempuje

Spanie pod šírakom, ala žiak širak, alebo na kamenistom chodníku pod borovicami medzi šiškami. Stanko oddychoval, dnes dostal pauzu. Spal som iba v spáce - spací vak, vak na spanie. Bola jasná noc. A mne bolo jasné že budem spať oblečený a obutý akovna motorke. Bol to ťah aby som sa ráno zbalil a hneď mohol osedlať.

--19.06.2016--
By Palko